Školstvo, rovnosť, demokracia

Za diskusným stolom sedeli Eva Hocká, pedagogička a účastníčka kurzu pre demokratickú kultúru, Anna Maršíková, lektorka kurzu KDK, Zuzana Schreiberová riaditeľka MKC, Petr Sucháček, lektor a odborník na tému nenásilná komunikácia, Michal Kaderka, lektor, pedagóg a mentor, a diskusiu moderoval Tomáš Samek, antropológ, ktorý pôsobí na pedagogickej fakulte UK  Prahe.

Moderátor diskusie Tomáš Samek na začiatku zdôraznil, že častým zvykom dnešných debát je, že sa hovorí o mnohých veciach, no diskusia neprinesie žiadne závery a riešenia. Preto nad dialógom držal slovo a striehol, aby bol vecný a jasný. Keď jednotlivý diskutéri prezentovali svoj názor, často k nemu pridali aj nápad, prípadne riešenie problému. „Škola je verejná aréna, študenti z domu nasajú nejaké názory. Niekedy to ani nie je ich myšlienka, niekde to počuli a prednesú to a čakajú na reakcie. Moja obľúbená definícia výchovy je rozum a láska. To ako učiteľ na študentovu otázku zareaguje, to je demokracia. Mal by sa opýtať, prečo má daný študent taký názor. Viesť s nim diskusiu,“ povedal Petr Sucháček.  Anna Maršíková doplnila, že by študentovi, ktorý by nadával na učenie demokracie, že je to len ďalšia ideológia priznala, že má pravdu. Je to ideológia, „ ...ale to, že má  možnosť námietku preniesť mu umožňuje len demokracia, ako jeden z mála režimov.“

Stereotypy

Veľkým problémom v školstve a v spoločnosti sú stereotypy. Práve škola je podľa Samka častým miestom, kde sa ľahko šíria stereotypy. „Všetci sme až po uši v stereotypoch, tí ktorí si to nepriznávajú, tí o to viac,“ vyjadril sa. Podľa Hockej sú práve v školstve stereotypy veľmi explicitne viditeľné. „Stretávajú sa tam deti a nesú si z rodiny hodnoty, ktoré sú rôzne. Tvoria tak zložité situácie, ktoré sú odlišné, ale záleží na spôsobe, akým sa uchopia. Predsudky môžu byť kultúrne i sociálne. Učiteľ sa s nimi určite stretne a mal by byť pripravený s tým pracovať.“ Priznala však, že aj učitelia často podľahnú stereotypom, nielen sociálnym, ale i paušalizovaniu študentov, ktorých zaškatuľkujú podľa známok – jednotkár, dvojkár, trojkár a podobne. Časté, žiaľ, je i posudzovanie na základe rasy či náboženstva. Generalizáciou môžeme povedať, že stereotypné názory samé o sebe nemusia byť negatívne, pokiaľ si ich jednotlivec prizná a dokáže na nich pracovať.

Demokracia      

Lektori kurzu skonštatovali, že pre žiakov je demokracia väčšinou len prázdny pojem. Vedia o nej poučky, no nevedia, čo v skutočnosti prináša. „Je nutné poznanie, že demokracia nie je len systém pravidiel a nejakých regulácií. Je nutné vážiť si demokraciu a byť nositeľom demokratických hodnôt, aby mohol šíriť demokratickú kultúru a u učiteľov to platí dvojnásobne,“ povedala Hocká.

Pre učiteľov je dôležité uvedomiť si, že demokraciu správne nenaučia vtedy, keď o nej budú len rozprávať, ale keď ju budú praktizovať. „Je dôležité pochopiť, že demokratická kultúra sa netýka len občianskej výchovy. Mali by ju rozvíjať všetci pedagógovia. Je to niečo, čo aj oni môžu zahrnúť do výuky a zároveň preberať aj svoje predmety,“ povedala Maršíková. „Napríklad matikárka môže niekedy prejaviť viac demokratického prístupu ako občiankarka,“ doplnil Samek.

„Ako chceme zo stredoškolákov vychovať samostatných ľudí, keď sa v šestnástich a sedemnástich rokoch musia pýtať, či môžu ísť na záchod?“ spýtal sa Kaderka, ktorý vyzdvihol triednické hodiny a školské rady ako súčasť demokracie na školách. Avšak, z praxe dodal, že školské rady, ktoré sú iba „pro forma“ a ich námietky sa v skutočnosti neriešia sú kontraproduktívne a iba nimi prehlbujeme limity demokracie. Na dôležitosti triednických hodín, ako priestoru pre študentov riešiť i problémy, na ktoré bežne nie je v škole priestor, sa zhodli všetci diskutujúci. Rovnakí názor mali aj na dôraz osobnosti učiteľa. Ktorý by mal so žiakmi viesť diskusiu a byť si s nimi rovný. „Omnoho náročnejšie ako riadiť diskusiu je dôležité aj nájsť si svoje miesto v diskusii. Učiteľ by nemal využívať inštitucionálnu autoritu, skôr to, že má nejaké skúsenosti a názory. No názor detí je na rovnakej úrovni,“ vysvetlil Sucháček. Jeho tvrdenie ďalej rozvil aj Kaderka: „Škola by mala byť pre študenta niečo, čo by mu malo v živote pomôcť, ale často sa stretáva len s neúspechom, so šikanou, s ponižovaním zo strany učiteľov. My chceme, aby vnímal k škole vďačnosť a dôveru, ako následne aj k iným inštitúciám. No kým nezmeníme mnohé chyby, nemôžeme to od študentov vyžadovať.“

Jeden z príkladov demokratickej výchovy na školách prezentovala Zuzana Schreiberova. „Kurz sme viedli aj na škole, kde sú hneď pri vstupe králikovia a študenti sa o nich starajú. Vedie ich to k orientácia na vzťahy, na úlohy, k orientácii na zodpovednosť. Je cítiť, že tým gestom riaditeľ dáva deťom dôveru,“ vyjadrila sa. Petr Sucháček tento nápad mimoriadne ocenil, ako skvelú vizualizáciu demokratických hodnôt na škole.

Forma na úkor kvality

Veľkými prekážkami demokracie na školách je aj systémový dôraz na formu, nie na kvalitu. Odbornosť je často menej dôležitá, ako vytvorenie rozvrhu. „Stretla som sa s prípadmi, kde učitelia na základnej škole museli učiť angličtinu a angličtinu pritom nevedeli. Takto sa to môže diať so všetkými predmetmi. Poznám mnoho kolegov, ktorí boli nútení do situácie, pretože tak sa to organizačne hodilo,“ priznala Hocká. Samek skonštatoval: „Boli donútení byť nekompetentní.“ Takto sa demokracia berie aj učiteľom a narušuje to celkový proces výučby. „Je náročné učiť demokraciu na škole v systéme, ktorý sa nestará o školu,“ dodal Samek.

Problém so školstvom sú aj medziľudské vzťahy a akási neprajnosť a v tomto prípade škodlivý individualizmus. „Keď niekto príde na dobrú metodiku náuky, nie je ochotný povedať svoje postupy druhým,“ povedala Hocká, ktorú doplnil Sucháček: „Rušia sa zborovne, kde si učitelia mohli posúvať svoje metódy. Keď sa stretnú profesionáli, tak to môže spôsobiť veľa dobra, netreba ani žiadne špeciálne školenia. Len nech tomu ľudia priznajú hodnotu, zdieľajú si dobrú prax, niečo, čo funguje. Avšak, keď jeden učiteľ skopíruje dobrú prax toho druhého, tak ten prvý je nahnevaný. To ma štve,“ vyjadril sa Sucháček.

Maršíková sa vyjadrila, že pre každého človeka by malo byť najpodstatnejšie vnímanie toho, že demokracia nie je samozrejmá. Aj keď ju mnoho ľudí vníma negatívne a často ako pejoratívne slovo. Práve z toho dôvodu je nutné o nej nielen hovoriť, ale zavádzať na školy jej prax. Ľudia majú často svoje názory, možno vytvorené len na základe dohadov. Tak ako študenti, ktorí prichádzajú do škôl s názormi, ktoré ešte nemusia byť ich vlastné, len „zdedené“. Preto je nutné zdôrazňovať, že je v poriadku sa mýliť, že názor je možné zmeniť.